Dĺžka života ľudí na celom svete sa predlžuje. V súčasnosti sa väčšina ľudí môže dožiť viac ako 60 rokov alebo aj viac. Veľkosť a podiel staršej populácie v každej krajine sveta rastie.
Do roku 2030 bude mať každý šiesty človek na svete 60 rokov alebo viac. V tom čase sa podiel populácie vo veku 60 rokov a viac zvýši z jednej miliardy v roku 2020 na 1,4 miliardy. Do roku 2050 sa počet ľudí vo veku 60 rokov a viac zdvojnásobí na 2,1 miliardy. Očakáva sa, že populácia ľudí vo veku 80 rokov a viac sa medzi rokmi 2020 a 2050 zdvojnásobí a dosiahne 426 miliónov.
Hoci starnutie populácie, známe ako demografické starnutie, sa začalo v krajinách s vysokými príjmami (napríklad v Japonsku, kde je už 30 % populácie starších ako 60 rokov), v súčasnosti sú to krajiny s nízkymi a strednými príjmami, ktoré zažívajú najväčšie zmeny. Do roku 2050 budú dve tretiny svetovej populácie vo veku 60 rokov a viac žiť v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Vysvetlenie starnutia
Na biologickej úrovni je starnutie výsledkom akumulácie rôznych molekulárnych a bunkových poškodení v priebehu času. To vedie k postupnému poklesu fyzických a duševných schopností, zvýšenému riziku chorôb a nakoniec k smrti. Tieto zmeny nie sú ani lineárne, ani konzistentné a sú len voľne spojené s vekom človeka. Rozmanitosť pozorovaná u starších ľudí nie je náhodná. Okrem fyziologických zmien je starnutie zvyčajne spojené s inými životnými prechodmi, ako je odchod do dôchodku, sťahovanie sa do vhodnejšieho bývania a smrť priateľov a partnerov.
Bežné zdravotné problémy súvisiace so starnutím
Medzi bežné zdravotné problémy starších ľudí patrí strata sluchu, katarakta a refrakčné chyby, bolesti chrbta a krku a osteoartróza, chronická obštrukčná choroba pľúc, cukrovka, depresia a demencia. S pribúdajúcim vekom je pravdepodobnejšie, že sa u nich vyskytne viacero ochorení súčasne.
Ďalším charakteristickým znakom staroby je vznik niekoľkých komplexných zdravotných stavov, často označovaných ako geriatrické syndrómy. Zvyčajne sú výsledkom viacerých základných faktorov vrátane krehkosti, močovej inkontinencie, pádov, delíria a dekubitov.
Faktory ovplyvňujúce zdravé starnutie
Dlhšia dĺžka života poskytuje príležitosti nielen pre starších ľudí a ich rodiny, ale aj pre celú spoločnosť. Tieto ďalšie roky ponúkajú príležitosti na venovanie sa novým aktivitám, ako je ďalšie vzdelávanie, nová kariéra alebo dlho zanedbávané záľuby. Starší ľudia tiež prispievajú rodinám a komunitám mnohými spôsobmi. Miera, do akej sa tieto príležitosti a príspevky realizujú, však do značnej miery závisí od jedného faktora: zdravia.
Dôkazy naznačujú, že podiel fyzicky zdravých jedincov zostáva zhruba konštantný, čo znamená, že počet rokov prežitých so zlým zdravím sa zvyšuje. Ak by ľudia mohli prežiť tieto ďalšie roky v dobrom fyzickom zdraví a ak by žili v podpornom prostredí, ich schopnosť robiť veci, ktoré si cenia, by bola podobná ako u mladších ľudí. Ak by tieto ďalšie roky charakterizovali najmä pokles fyzických a duševných schopností, potom by dopad na starších ľudí a spoločnosť bol negatívnejší.
Hoci niektoré zmeny v zdraví, ku ktorým dochádza v starobe, sú genetické, väčšina z nich je spôsobená fyzickým a sociálnym prostredím jednotlivcov – vrátane ich rodín, susedstva a komunít a ich osobných charakteristík.
Hoci niektoré zmeny v zdraví starších ľudí sú genetické, väčšina z nich je spôsobená fyzickým a sociálnym prostredím vrátane ich rodiny, susedstva, komunity a osobných charakteristík, ako je pohlavie, rasa alebo socioekonomické postavenie. Prostredie, v ktorom ľudia vyrastajú, dokonca aj vo fetálnom štádiu, v kombinácii s ich osobnými charakteristikami má dlhodobý vplyv na ich starnutie.
Fyzické a sociálne prostredie môže priamo alebo nepriamo ovplyvňovať zdravie ovplyvňovaním prekážok alebo stimulov pre príležitosti, rozhodnutia a zdravé správanie. Udržiavanie zdravých návykov počas celého života, najmä vyvážená strava, pravidelné fyzické cvičenie a odvykanie od fajčenia, prispieva k zníženiu rizika neprenosných chorôb, zlepšeniu fyzických a duševných schopností a oddialeniu závislosti od starostlivosti.
Podporné fyzické a sociálne prostredie tiež umožňuje ľuďom robiť dôležité veci, ktoré môžu byť náročné kvôli klesajúcim schopnostiam. Medzi príklady podporného prostredia patrí dostupnosť bezpečných a prístupných verejných budov a dopravy, ako aj peších oblastí. Pri vývoji stratégií verejného zdravia pre starnutie je dôležité zvážiť nielen individuálne a environmentálne prístupy, ktoré znižujú straty spojené so starnutím, ale aj tie, ktoré môžu zlepšiť zotavenie, adaptáciu a sociálno-psychologický rast.
Výzvy pri riešení starnúcej populácie
Neexistuje typický starší človek. Niektorí 80-roční majú fyzické a duševné schopnosti podobné mnohým 30-ročným, zatiaľ čo iní zažívajú výrazný pokles v mladšom veku. Komplexné intervencie v oblasti verejného zdravia musia riešiť širokú škálu skúseností a potrieb starších ľudí.
Aby sa riešili problémy starnúceho obyvateľstva, odborníci vo verejnom zdravotníctve a spoločnosť musia uznať a spochybniť postoje založené na veku, vypracovať politiky na riešenie súčasných a predpokladaných trendov a vytvoriť podporné fyzické a sociálne prostredie, ktoré starším ľuďom umožní robiť dôležité veci, ktoré môžu byť kvôli klesajúcim schopnostiam náročné.
Jeden príklad takéhotopodporným fyzickým zariadením je výťah na toaletuMôže pomôcť starším ľuďom alebo ľuďom s obmedzenou pohyblivosťou, ktorí sa stretávajú s nepríjemnými problémami pri chodení na toaletu. Pri vývoji stratégií verejného zdravia pre starnutie je dôležité zvážiť nielen individuálne a environmentálne prístupy, ktoré znižujú straty spojené so starnutím, ale aj tie, ktoré môžu zlepšiť zotavenie, adaptáciu a sociálno-psychologický rast.
Reakcia WHO
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo roky 2021 – 2030 za Dekádu zdravého starnutia OSN a vyzvalo Svetovú zdravotnícku organizáciu, aby viedla jej implementáciu. Dekáda zdravého starnutia OSN je globálna spolupráca, ktorá spája vlády, občiansku spoločnosť, medzinárodné organizácie, odborníkov, akademickú obec, médiá a súkromný sektor, aby v priebehu 10 rokov podnikli koordinované, katalytické a spoločné kroky na podporu dlhšieho a zdravšieho života.
Toto desaťročie je založené na Globálnej stratégii a akčnom pláne WHO pre starnutie a zdravie a Madridskom medzinárodnom akčnom pláne OSN pre starnutie a podporuje dosiahnutie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov udržateľného rozvoja.
Cieľom Dekády zdravého starnutia OSN (2021 – 2030) je dosiahnuť štyri ciele:
Zmeniť naratív a stereotypy týkajúce sa starnutia;
Vytvoriť podporné prostredie pre starnutie;
Poskytovať integrovanú starostlivosť a primárne zdravotné služby pre starších ľudí;
Zlepšiť meranie, monitorovanie a výskum zdravého starnutia.
Čas uverejnenia: 13. marca 2023
